Snáď tretie znamenie nikdy neuvidíme..
Si 102. návštevník tejto stránky od 15.1.2007.
ČERVENÉ NEBO
"Sedel som potom ešte dlho hore na kopci. Oheň vyhasol a všetci išli spať. Príroda sa v očakávaní príchodu najtemnejšej časti noci zdala byť pokojná. Iba ja som sa zrazu cítil osamelý a zraniteľný.. a stvorenie akoby skúmalo každú moju myšlienku..
Tom Brown
V dvadsiatych rokoch minulého storočia (1922) mal Apač menom Ticho Kráčajúci Vlk (Stalking Wolf) štyri varovné vízie predpovedajúce deštrukciu a zánik ľudstva, pokiaľ nevpustí do svojho života ducha (Spirit).
Pestovaním duchovna v tomto zmysle ale nie je myslené chodiť do kostola a odriekavať modlidby, či čítať Bibliu.
Ide skôr o uvedomenie a uznanie existencie večnej všemohúcej tvorčej sily, ktorá bola, je a bude za všetkým a vo všetkom živom i neživom. Sily neustále prúdiacej Vesmírom, Zemou i nami. Sily, s ktorou sa dá splynúť, no nikdy nie bojovať. Spiritualita, oduševnenosť, je pokorné pochopenie, že táto sila nezávisí na nás, ale my na nej, pretože nie sme ničím viac, než len jednou z mnoha jej súčastí. Táto večná a všemohúca tvorčia sila vždy bola, je a bude - aj bez nás.
Ticho Kráčajúci Vlk (tu Grandfather) bol veľmi múdry muž. V dobe, kedy mal svoje štyri vízie bol už dedkom a mal za sebou kopec predpovedí, ktoré sa vždy splnili. Vravieval, že nie je len jedna budúcnosť, vždy je tu viacej možných budúcností. Ktorá z nich sa materializuje - závisí na tom, akú si človek svojim jednaním vyberie. Rovnaký názor zastával aj na nasledujúce štyri vízie: V prípade, že sa splnia prvé dve, stále ešte máme možnosť odvrátiť tretiu a štvrtú, pokiaľ sa prebudíme včas. Ak však uvidíme tretí signál, nebudeme už mať žiadnu šancu zvrátiť ani zmeniť smer cesty, ktorú sme si sami vybrali..
Prvé znamenie Druhé znamenie Tretie znamenie Štvrté znamenie Text pochádza z Tomovej knihy Hľadanie.
Vtedy sa mu alder (starší, resp. "duch bojovníka"). Najprv hovoril jazykom, ktorému Grandfather nerozumel, ale po chvíli pochopil, že k nemu hovorí duch muža, ktorý už nebol z mäsa a kostí. Kedysi to bol určite človek, ktorý šiel duchovnou cestou, možno šaman tohto kmeňa. A potom zrazu porozumel všetkému, čo sa mu alder pokúša povedať:
Vitaj v tom, čomu raz budú hovoriť "zem hladovania". Svet sa na to všetko bude jedného dňa pozerať so zdesením. A potom obviní z hladomoru počasie a Zem. Toto ale bude prvá výstraha, ktorá svetu povie, že človek nemôže žiť mimo zákon stvorenia, ani bojovať s prírodou. Pokiaľ rozpozná, že píčinou tohto hladomoru a nezmyselného nedostatku je on sám, potom pochopí dôležitú lekciu. No obávam sa, že svet ľudí neobviní sám seba, ale že vinu zvalí na prírodu. Civilizácia nebude chcieť vedieť nič o tom, že vytvorila toto miesto smrti tým, že donútila tieto národy mať veľké rodiny. Vždy, keď boli porušené prirodzené zákony zeme, ľudia hladovali. Takisto príroda umorí v zime hladom jelene, keď je ich priveľa, aby ich zem uniesla.
Títo ľudia mali byť ponechaní sami sebe, svojej kultúre. Kedysi vedeli ako žiť so Zemou a svoj majetok merali šťastím a láskou a pokojom. Ale to všetko im bolo vziate, pretože svet v nich videl iba akúsi primitívnu spoločnosť. A potom im tento svet ukázal, ako hospodáriť a žiť menej primitívnym spôsobom. Bol to tento svet, ktorý im vnútil život mimo zákony stvorenia a v zôsledku toho im je teraz súdené zomrieť.
Starec pomaly odchádzal späť k smrti a zúfalstvu. Náhle sa otočil a dodal: Toto bude prvé znamenie. Budú aj ďalšie, pred tomto i po tomto hladovaní, ale žiadne z nich nezíska takú pozornosť sveta a nebude mať taký dopad ako toto. Deti Zeme pochopia poučenie ukryté v tejto bolesti a smrti. No svet, ktorý za nimi uvidí sucho a hladomor, bude viniť prírodu, než by mal obviniť sám seba.
Následne zmizol a Grandfather sa ocitol sám pri vchode do Večnej jaskyne. Ľahol si na zem a premýšľal, čoho bol svedkom. Vedel, že to bola vízia možnej budúcnosti. Vedel, že bol poučený, čo sa môže stať. Vedel aj to, že po celej Zemi sú miesta, kde ľudia umierajú hladom, ale prečo bola táto smrť hladom iná a o toľko dôležitejšia ako všetky ostatné, dokonca ešte významnejšia ako súčasné hladomory. Potom si spomenul, že alder povedal, že síce si to svet všímal, ale nevzal si z toho ponaučenie. Deti umierali zbytočne.
V stave fyzického a emočného vyčerpania upadol Grandfather do hlbokého spánku, ale vo sne sa mu duch zjavil znova so zvyškom výkladu a ukončením prvého znamenia:
Prvým varovaním v priebehu rokov nedostatku bude ľudstvo zužujúca nákaza. Choroba, ktorá bude vymetať krajiny a terorizovať ľud. Biele plášte nebudú mať pre ľudí žiadnu odpoveď a veľký pokrik povstane na celej Zemi. Túto chorobu vyvolajú opice a rozšíria ju drogy a sex. Bude ľudí zabíjať zvnútra, tak, že urobí z bežných chorôb vražedné. Ľudstvo si ju privodí ako dôsledok svojho spôsobu života, uctievaním sexu a drog a životom vzdialeným prírode. Toto je taktiež súčasťou prvého znamenia, ale človek opäť nebude venovať pozornosť ani tejto výstrahe a bude pokračovať v uctievaní klamných bohov sexu a nevedomého ducha drog. Drogy vyvolajú boje v mestách a spoločnosť nakoniec povstane proti nim aj proti vražednej nákaze. Ale toto snaženie národov nepovedie správnym smerom. Budú len okolo seba mlátiť, skôr pre efekt než kvôli príčine. )Ziadny národ v tomto boji nikdy nevyhrá. Až do doby, kedy spoločnosť zmen svoje hodnoty a zastaví propagáciu božstva sexu a drog. Potom, v rokoch prvého znamenia, môže ľudstvo zmeniť beh pravdepodobnej budúcnosti. Potom môže pochopiť a vziať si väčšie ponaučenie z hladomoru a chorôb. Vtedy ešte môže dúfať. Ale akonáhle sa objaví druhé znamenie záhuby, Zem už nebude môcť byť vyliečená na fyzickej úrovni. Priebeh pravdepodobnej budúcnosti ľudstva potom môže zmeniť už len duchovná liečba.
S tým ho ducho opustil a nechal upadnúť do hlbokého bezsenného spánku, aby si oddýchol než ho rozruší ďalšia vízia..
Keď však pozrel do krajiny, všetko bolo zmenené. Bola ešte suchšia, neboli tam žiadne rastliny a zvieratá umierali. Zo zeme stúpal silný pach smrti a všade bol hustý dusivý pach a ohromné teplo. Keď sa pozrel hore k nebu, slnko sa zdalo väčšie a intenzívnejšie, nebolo vidieť žiadne vtáky ani oblaky, vzduch stále bez pohnutia. Potom sa obloha akoby zdvihla a začali sa v nej objavovať obrovské diery. Trhali sa s dunivým burácaním, až sa zem otriasala. Šupka oblohy akoby rozdriapaná radom otvorených rán, ktorými presakovala tekutina pripomínajúca mokvanie infekcie. Veľké more plávajúcich odpadkov, oleja a vyplašených rýb. Keď pozrel jedným zo zranení na druhú stranu, uvidel tam plávať telá delfínov a hroznú sopečnú činnosť, zemetrasenia a záplavy so zúrivými búrkami po celej Zemi. Odvrátil oči od oblohy a zrazu videl, že všade vôkol je katastrofa. Kopy odpadkov siahajúce až do nebies, lesy boli vykácané alebo hynuli. Zem sa stále otrisala silnejšie a zdalo sa mu, že ho nakoniec roztrhá a zhltne! Zrazu sa však prestala triasť a nebo sa vyjasnilo. Z prašného vzduchu sa vynoril duch bojovníka a podišiel k nemu. Keď mu Grandfather pozrel do tváre, videl, že z očí mu padajú veľké slzy a každá padla na zem so zasyčaním. Duch na neho najprv dlho mlčky pozeral a nakoniec povedal: Diery v oblohe.
Diery v oblohe? Opýtal sa Grandfather po chvíli premýšľania. A duch odpovedal: Budú druhým znamením signalizujúcim blížiaci sa zánik ľudstva. Diery na oblohe a všetko čo si videl sa môže stať skutočnosťou. Tu, na začiatku druhého znamenia, už nemôže ľudstvo vyliečiť Zem žiadnou fyzickou činnosťou. Ľudia musia venovať pozornosť tejto výstrahe a tvgrdo pracovať na tom, aby zmenili možnú budúcnosť. Ale človek nesmie pracovať len fyzicky, musí taktiež pracovať duchom, modlitbou, pretože potom už môže len dúfať, že Spirit vylieči Zem i jeho samého.
Nasledovala dlhá prestávka, počas ktorej Grandfather premýšľal o nemožnosti dier v oblohe. Určite - môžu tam byť spirituálne diery, ale také, ktoré by si všimlo celá pozemská spoločnosť - to mu prišlo nepravdepodobné. Duch pristúpil bližšie a takmer šepotom pokračoval: Tie diery budú priamym dôsledkom ľudského spôsobu života, jeho cestovania i prehreškov jeho predkov. Tieto diery, ktoré sú druhým znamením, znamenajú smrť ich vnúčat a sú dedičstvom života odcudzeného prírode. Doba ich objavenia sa bude vyznačovať veľkou zmenou v zmýšľaní ľudstva. Človek bude postavený pred voľbu: Môže ešte pokračovať v ceste ničenia alebo sa vráti späť k filozofii Zeme a jednoduchšiemu životu? Tu sa budete musieť rozhodnúť, inak bude ľudstvo stratené.
Duch sa bez slova otočil a zmizol v mračne prachu..
Celé štyri dni sedel nehybne ako vytesaný z kameňa. Srdce mu ťažilo ťažké bremeno, ktoré teraz niesol. A potom prišla tretia vízia.
Pozeral sa do krajiny smerom k zapadajúcemu slnku. Keď tu sa obloha zčistajasna akoby zmenila v kvapalinu, ktorá vzápätí zčervenela ako krv. Kam dovidel, vypadala ako pevná červená hmota. Žiadne striedanie tieňov, žiadny vzor či svetlo - nič. Celá scéna zdanlivo stále ešte narastala, akoby čakala na akýsi neviditeľný príkaz. Čas, miesto a osud, všetko sa pod touto krvavou oblohou zdalo byť zanedbateľné. Pozeral na ňu dlho, s obavami a hrôzou. Tá červená obloha sa nepodobala ničomu, čo kedy pri západe alebo východe slnka videl. Tá farba bola dielom človeka, nie prírody. Šírila odporný zápach. Zdalo sa, akoby spaľovala Zem kdekoľvek sa jej dotkla. Keď západ slnka prešiel do noci, žiarili jasne červené hviezdy. Tá farba nikdy neopúšťala oblohu a zo všetkých strán bolo počuť výkriky hrôzy a bolesti.
A opäť sa prejavil duch bojovníka, no tentokrát iba ako hlas prichádzajúci z oblohy. A ten hlas triasol krajinou ako keď bije hrom: Toto je teda tretie znamenie, noc krvácajúcich hviezd. Uvidia ho všetci na celom svete, nebo všetkých štátov sčervenie krvou a ostane tak vo dne v noci. Po tomto znamení už pre ľudstvo nie je šanca. Neexistuje žiadna budúcnosť ani žiadna nádej. Spôsob, akým žil človek na Zemi, skončí. Z tohto bodu už niet návratu ani fyzicky, ani duchom. Stane sa tak, pokiaľ veci nebudú zmenené po druhom znamení, keď človek už bude určite sám dobre vedieť, že zničenie Zeme je nablízku. Potom deti Zeme musia ujsť na divoké miesta a tam sa ukryť. Pretože keď obloha vypustí svoj oheň, už nebude bezpečného miesta na svete pre človeka. Od okamihu, kedy budú hviezdy krvácať, ostanú do štvrtého a finálneho znamenia štyri sezóny pokoja (t.j. jeden rok). V týchto štyroch sezónach musia deti Zeme ujsť hlboko do divokých miest a nájsť tam nový domov blízky Zemi a Stvoriteľovi. Len deti Zeme prežijú. Musia však žiť filozofiou Zeme a nikdy sa nevracať k ľudskému uvažovaniu. Fyzické prežitie nepostačí, deti Zeme musia tiež žiť blízko ducha. Hovorím vám, neváhajte! Ak sa toto tretie znamenie ukáže vo hviezdach, máte len rok na únik!
Grandfather hovoril, že hlas a červená obloha doznievali ešte týždeň a potom všetko zmizlo tak rýchlo ako prišlo.
Nastalo dlhé ticho. Potom Grandfather oslovil detského ducha a spýtal sa ho, čo sa stane so svetom človeka. Dlho bolo ticho, nakoniec však dieťa znovu prehovorilo: Na celom svete bude hladomor, aký si človek vôbec nevie predstaviť. Voda bude otrávená, veľa jedov, ľudských prehreškov, bude vo veľkom množstve vo vodách, pôde, jazerách a riekach. Úrody budú veľmi chabé, domáce zvieratá podochnú a nákazy zabijú masy ľudí. Vnúčatá budú kŕmené zbytkami nebohých a všade navôkol bude krik bolestí a múk. Bandy túlavých ľudí budú loviť a zabíjať iných ľudí pre jedlo. Voda bude naveky vzácnosťou, každým rokom vzácnejšou. Zem, voda i nebo - všetko bude otrávené a človek bude žiť v nepriazni Stvoriteľa. Spočiatku sa ľudia budú ukrývať v mestách, no tam budú len umierať. Pár sa ich bude snažiť ujsť do divočiny, ale tá ich zničí. Mali to urobiť už dávno, keď ešte mali na výber. Ľudstvo bude zničené a jeho mestá v rujinách, pretože vnúčatá budú musieť zaplatiť za prehrešky predkov.
Grandfather sa ešte opýtal, či potom už vskutku niet žiadnej nádeje.. No dieťa odpovedalo: Dúfať možno len počas prvého a druhého znamenia. Po treťom znamení, po krvácajúcej noci, už pre ľudstvo žiadna ďalšia nádej nebude. Ostanú len deti Zeme. Ľudstvu budú poskytnuté varovania, ak ich bude ignorovať, nemôže byť už žiadna nádej, iba deti Zeme budú očistené od rakovín ľudstva a pustošivého ľudského myslenia. Budú to práve deti Zeme, ktoré dajú novú nádej do novej spoločnosti, žijúcej bližšie k Zemi a ducha.
Týmto vízie Grandfathera opustili. Mesiace potom putoval a pokúšal sa pochopiť všetko.. a prečo bol vybraný práve on.
Rozprával nám toto všetko behom noci, ktorú som nazval Noc štyroch veštieb. Nemyslím, že by vtedy niečo vynechal. Jeho zanietenie bolo tak silné, akoby to v skutočnosti všetko znova prežil pre nás. Tak sa sila jeho vízie stala súčasťou našeho ducha, našou hnacou silou a významnou súčasťou našich obáv.
Tom Brown jr. sa od Ticho Kráčajúceho Vlka, ktorý bol dedkom jeho tedajšieho najlepšieho priateľa, učil dvadsať rokov. Pri prvom stretnutí mal len sedem rokov..